Intuitívne správanie podnikateľa s expanzívnymi zámermi začína pohľadom na mapu svojho okolia. Platí, že čím bližšie k hraniciam expandujeme, tým lepšie kontrolujeme svoj podnik, rýchlejšie reagujeme na požiadavky trhu, tým nižšie máme prevádzkové náklady.

Pre slovenského podnikateľa je v súčasnosti  jedným z takýchto cieľov Maďarsko. Medzi prirodzené faktory rozhodovania, ktorými Maďarsko láka väčšinu slovenských podnikateľov patrí aj ekonomický význam  hlavného mesta a jeho okolia – Budapešti. S počtom obyvateľov na úrovni 1.8 milióna, prekvitajúcim turistickým priemyslom, priamym diaľničným napojením na niektoré európske metropoly sa Budapešť stáva len ťažko zanedbateľným cieľovým trhom . Ak sa pozrieme na Maďarsko ako celok, tak podľa aktuálnych údajov Svetovej banky môžeme v Maďarsku kalkulovať s počtom obyvateľov niekde na úrovni cca 9,8 milióna. Kúpyschopnosť Maďarska môžeme vyjadriť aj cez priemernú mesačnú mzdu , ktorá bola za rok 2016 v hodnote 260.800 HUF , cca 845 EUR. Na Slovensku sa priemerná mesačná mzda pohybuje na úrovni 889 EUR. Ročné tempo rastu hrubého domáceho produktu zaznamenalo Maďarsko na úrovni 2,2%. Slovensko nameralo v tejto kategórií. hodnotu 3,6%.

Maďarsko ako príležitosť pre biznis

Odhliadnuc od geografických a demografických ukazovateľov môžeme taktiež konštatovať, že Maďarsko sa stáva frontovou líniou aj pre západnejšie situované podniky. Tu je hlavným faktorom rozhodovania hlavne nižšia technologická rozvinutosť domácich hráčov v porovnaní so zahraničnými spoločnosťami, alebo ak chcete “pole neorané”.  Tento jav sa objavuje naprieč rôznymi odvetviami, najviac však v oblasti e-commerce, konkrétne e-shopov a poradenských spoločností v tejto oblasti. Zaostávajú aj informačné technológie a iné high-tech spoločnosti. Zaujímavým  je až 21% podiel na exporte v oblasti výroby automobilov čo môže znamenať dobrú príležitosť pre skúsené slovenské spoločnosti pôsobiace v rovnakom alebo podpornom odvetví. Silné zastúpenie má aj elektronika a komunikačné technológie, farmaceutický priemysel a potravinársky priemysel.

Hneď v začiatkoch expanzívnej stratégie sa podnikateľ bude musieť vyrovnať s významnou nevýhodou spomedzi iných krajín. Tou je jazyková bariéra. Maďarský jazyk patrí medzi najťažšie spomedzi všetkých svetových jazykov. Naučiť,  respektíve elementárne pripraviť komunikačne schopného ex-patriáta je takmer nemožné. Manažment expandujúcej firmy sa často spolieha na anglický jazyk . Bežná komunikácia v angličtine môže v niektorých regiónoch znamenať problém a dostatočnou úrovňou disponujú  väčšinou iba kvalifikovaní pracovníci, ktorí môžu znamenať vysoký počiatočný náklad. Dobrým riešením je zamestnanie Slováka z okolia hraníc s Maďarskom.  Oblasť Komárna sa vyznačuje pomerne kvalifikovanou pracovnou silou s dobrými znalosťami maďarského jazyka. V kombinácií s blízkosťou Budapešti môže byť výber slovenského  zamestnanca  z tohto regiónu trefou do čierneho.

Výška mzdy pre zamestnancov je porovnateľná so Slovenskom

Keďže pracovná sila znamená pre väčšinu firiem významný fixný náklad , pri téme zamestnávania ešte na chvíľu ostaneme. Čistá minimálna mzda zamestnanca na území Maďarska je na vzťah na plný úväzok stanovená na hodnotu 84 788 HUF čo predstavuje cca 275 EUR. Odvody zamestnanca predstavujú hodnotu 42 712 HUF čiže cca 138 EUR. Minimálna hrubá mzda je teda  127 500 HUF , cca 413 EUR. Odvod zamestnávateľa 29 963 HUF , cca 97 EUR. Minimálny náklad zamestnávateľa na zamestnanca v Maďarsku teda predstavuje hodnotu superhrubej mzdy 157 463 HUF, teda 510 EUR. Veľmi podobne je na tom aj Slovensko. Čistá mzda v hodnote 365 EUR, hrubá mzda v hodnote 435 EUR a superhrubá mzda 588 EUR predstavujú zanedbateľne vyšší náklad na jedného zamestnanca. Maďarská spoločnosť môže zamestnať aj slovenského zamestnanca. Pokiaľ bude mať slovenský zamestnanec príjmy iba z maďarskej spoločnosti, odvodové zaťaženie ostáva v režime akoby išlo o maďarského zamestnanca. Splnením drobných administratívnych úkonov tak môže dôjsť k ďalšej úspore nákladov  Je ešte dôležité upozorniť, že slovenský zamestnanec bude musieť byť poistený v Maďarsku.

Pripravte sa na cudziu menu – maďarský forint

Keďže Maďarsko nie je členom menovej únie EU, je treba počítať s ďalším dôležitým faktorom pri vstupe na zahraničný trh – cudzou menou. Maďarský forint označovaný ako HUF  je vo vzťahu k euru pomerne slabým. Vyznačuje sa pravidelnou kolísavosťou v intervaloch cca 280 až 310 forinta za 1 euro. Tento jav častokrát umožňuje podnikateľom nakupovať lacnejšie vstupy  za silnejšie euro práve na území Maďarska. Spoločnosť registrovaná v Maďarsku môže vystavovať faktúru aj vo forintoch aj v eurách. Firma si musí otvoriť eurový účet a v účtovníctve účtovať podľa kurzu Maďarskej národnej banky. V tomto prípade je potrebné počítať s vysokými bankovými poplatkami a rovnako aj s kurzovými rozdielmi pri každej platbe.

Základné sadzby dane

Hoci otázky daňového charakteru by nemali byť rozhodujúcim ukazovateľom pri vstupe na zahraničný trh, základná sadzba dane z príjmu vzbudí pozornosť nejedného podnikateľa. Do konca roka 2016 bola sadzba 10% obmedzená výškou príjmu podnikateľa. V súčasnosti,sa vláda rozhodla motivovať domácich aj zahraničných podnikateľov sadzbou 9% bez obmedzenia výšky príjmu. Od začiatka roka 2017 sa teda Maďarsko stáva jednou z najnižšie zdaňovaných krajín v rámci  členských štátov EU. Pokiaľ však firma dosahuje stratu, uplatňuje sa sadzba 2% z dosiahnutých tržieb. Za zámerom znížiť dane vidíme pokus o nápravu zlého imagu podnikateľského prostredia Maďarska. Nie veľmi pozitívnym prekvapením môže byť takzvaná miestna podnikateľská daň v sadzbe 2%, pričom v niektorých krajoch sa uplatňuje sadzba 0%. Pre porovnanie, na Slovensku nás za zdaňovacie obdobie 2017 čaká sadzba 21% čo predstavuje rozdiel 10 až 12%.

Zdanie , že Maďarsko sa ocitne na zozname krajín označovaných ako daňový raj trvá iba do okamihu kým nezačneme kalkulovať so základnou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Maďarská “dépéháčka” je na úrovni 27% čo zaraďuje túto krajinu medzi krajiny s najvyššou sadzbou DPH v rámci Európskej únie. Znížená sadzba 18% sa týka vybraných potravín, ubytovania či kultúrnych podujatí. Sadzba 5% platí pre knihy, periodiká a farmaceutické produkty. Pre porovnanie, základná sadzba DPH je na Slovensku  priaznivejšia – 20% , znížená  predstavuje 10%.

Dôležitou informáciou pre každého e-shopistu je tzv. hranica obratu pri zásielkovom predaji. Každý podnikateľ prevádzkujúci eshop alebo inú formu zásielkového predaja , ktorý svoje produkty posiela v rámci EU do iného členského štátu by si mal starostlivo odsledovať objem svojich predajov , ktoré v danom štáte predal konečným spotrebiteľom. V Maďarsku táto hranica predstavuje sumu 35000 EUR.  Po prekročení tejto hodnoty by mal podnikateľ svoju firmu v danom štáte registrovať ako platcu dane a na svoje predaje uplatňovať tamojšiu sadzbu DPH.

Jednoduchosť založenia firmy v Maďarsku

Ďalším z príspevkov k zlepšeniu podnikateľského prostredia je pomerne rýchly a efektívny proces založenia akejkoľvek právnej formy obchodnej spoločnosti. Maďarská Kft. sa svojou právnou úpravou veľmi podobá slovenskej s.r.o. Ako príklad môžeme uviesť aj ekvivalent akciovej spoločnosti – typ Zrt. Na to aby sa zrealizovalo založenie spoločnosti v Maďarsku je nevyhnutné podniknúť minimálne 2 osobné návštevy. Založenie spoločnosti je totiž podmienené návšteve u maďarského advokáta, ktorého úlohou je okrem poskytnutia právnej služby aj overiť podpisy zakladateľa. Celý proces , vrátane vybavenia agendy na registrovom súde a registrácie k DPH, odhadujeme na cca 2-3 pracovné dni. Tento časový údaj je výrazne priaznivejší v porovnaní s Českou alebo Slovenskou republikou, kde si na spoločnosť s.r.o. s platnou registráciou k DPH počkáme aj 2 mesiace. V Maďarsku môže spoločnosť Kft. založiť neobmedzený počet spoločníkov, fyzických či právnických osôb. Základný kapitál predstavuje minimálnu hodnotu 3 000 000 forintov, teda cez 10.000 EUR. Kapitál nie je potrebné vkladať či inak viazať na bankovom účte. Z pohľadu ručenia spoločníkov platia podobné pravidlá ako na Slovensku. Druhá nevyhnutná návšteva Maďarska súvisí s otvorením bankového účtu. Ten musí byť podľa predpisov založený na území Maďarska do 31 dní odo dňa založenia spoločnosti. Týmto krokom počiatočná administratíva končí.

Svojim aktuálnym politickým postavením v období migračnej krízy sa Maďarsko môže zdať tak trochu kontroverzné. Tento a aj mnohé iné historické dôvody môžu v mnohých podnikateľoch vyvolať obavu a rozsvietiť červenú kontrolku s nápisom“country risk” . Napriek diskriminačným opatreniam ako napríklad zákaz predaja pôdy cudzincom sa Maďarsko javí ako krajina, ktorá si uvedomuje dôležitosť podpory malého a stredného podnikania či priamych zahraničných investícií. Ak však podnikateľ svoju expanziu na tento trh dôkladne pripraví, môže zaznamenať významnú konkurenčnú výhodu a rastový potenciál hneď v úvodných fázach podnikania.

Ing. Lukáš Ivan – Fontionnel&Co s.r.o.

Článok publikovaný v Zisk manažment 3/2017 (www.ezisk.sk)