Predstavenie Občianskeho združenia
Predtým ako pristúpime k popisu toho, ako sa Občianske združenie (ďalej len ,,OZ“) zakladá, je podstatnou súčasťou to, aby sme si presne definovali obsah pojmu ,,Občianske združenie“. OZ sa vyznačuje tým, že je to právnická osoba. Právnická osoba koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zjednodušene hovoríme, že OZ je oprávnené vykonávať právne úkony (uzatvárať dohody o výkone práce, pracovné zmluvy, a podobne), za ktoré následne nesie aj zodpovednosť(možnosť napadnutia žalobou napr.). Nesmieme však zabudnúť na to, že žiadny zákon nám neukladá povinnosť, aby v názve vznikajúceho združenia muselo byť ,,združenie“.
Vznik Občianskeho združenia
Moment vzniku občianskeho združenia nastáva registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré sídli na adrese Drieňová 22, Bratislava. OZ je upravené zákonnou normou č. 83/1990 Zb. Zákonodarca predpísal ako nevyhnutnosť existenciu dvoch dokumentov, bez ktorých registrácia OZ nie je možná. Hovoríme o návrhu na registráciu a stanovách. Tieto dva dokumenty taxatívne vymedzuje zákonodarca v zákone, preto je potrebné vymedziť si tieto dva dokumenty.
Dokumenty potrebné na registráciu Občianskeho združenia
- Návrh na registráciu
Predstavuje dokument (v písomnej forme), ktorého súčasťou sú osobné údaje zakladajúcich fyzických osôb (Meno, Priezvisko, Adresa, Rodné číslo, vlastnoručný podpis – podpis nie je nutné úradne overiť). Žiadateľ nesmie zabudnúť označiť osobu, ktorá predstavuje tzv. splnomocnenca. Splnomocnenec je osoba, ktorá je oprávnená vystupovať a vykonávať právne úkony v mene vznikajúceho OZ. Zákon určuje, že táto osoba musí byť plnoletá.
- Stanovy
Stanovy OZ predstavujú nosný dokument vznikajúceho subjektu. Stanovy OZ obligatórne (povinné) obsahujú nasledujúce skutočnosti:
- Cieľ činnosti OZ
- Orgány OZ a zároveň aj spôsob ustanovenia týchto orgánov
- Názov a sídlo OZ
- Organizačné jednotky v prípade záujmu ich zriadenia
- Zásady podľa ktorých OZ bude hospodáriť
- Určenie funkcionárov, ktorí budú oprávnení konať v mene OZ
- Práva a povinnosti členov
Cieľ činnosti
Zákonodarca nehovorí o tom, čo si zakladajúci členovia môžu zvoliť ako cieľ pôsobenia OZ. Taxatívne však vymedzuje ciele, ktoré z rôznych dôvodov neprichádzajú do úvahy. Ako príklad, je na mieste uviesť, že cieľom OZ nesmie byť potláčanie práv menšín alebo podnecovanie k rasovej nenávisti. Tu ako zaujímavosť je vhodné uviesť, že priamo v zákone je zakázané zakladať združenia vojakov v aktívnej službe za cieľom uplatňovania ich sociálnych záujmov.
Príklad: Cieľom združenia je združovanie občanov, ktorých záujmom je kultúra, spoločenský život a umenie.
Orgány OZ a spôsob ustanovenia týchto orgánov
Prax priniesla v zásade dva rôzne spôsoby zloženia OZ. Prvým (najčastejšie sa vyskytujúcim) typom je dominancia jednej zložky OZ (predsedníctvo, zhromaždenie, predseda, rada), ktorá zároveň disponuje aj rozhodovacou právomocou v OZ. Druhým menej používaným typom je združenie, v ktorom žiadna konkrétna zložka nedisponuje právomocou rozhodovať, teda rozhodujú všetci členovia. Oba tieto typy ponecháva zákonodarca ako alternatívu pre členov, pretože oba typy so sebou prinášajú svoje výhody aj nevýhody. Tento priestor pre výber má teda logické opodstatnenie a necháva priestor pre voľnú úvahu členov OZ pre ktorý typ sa rozhodnú.
Názov a sídlo OZ
Nie je prípustné, aby OZ, ktoré žiada o registráciu malo identický názov ako už iné existujúce OZ. Sídlom OZ rozumieme jeho presne zadanú adresu (ulica, súpisné/orientačné číslo, mesto, psč). Na adresu sídla budú doručované písomnosti, atď. To, či Vami zvolený názov OZ existuje, si môžete overiť tu – evidencia občianskych združení. Odporúčame, aby ste si zvolili názov v slovenskom jazyku, pretože Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky častokrát zamieta registráciu OZ s iným, ako slovenským názvom.
Organizačné jednotky v prípade záujmu ich zriadenia
Ak členovia OZ majú záujem členiť svoje OZ na organizačné jednotky, musí to byť uvedené v stanovách OZ.
Príklad: Združenie je samostatnou právnickou osobou, ktorá môže vo svojom mene nadobudnúť práva a povinnosti. Postupne môžu na území Slovenskej republiky vznikať regionálne centrá občianskeho združenia s právnou subjektivitou.
Zásady podľa ktorých bude OZ hospodáriť
Zákonodarca uviedol povinnosť uvedenia zásad hospodárenia OZ v stanovách OZ, avšak ich bližšie nešpecifikoval. V praxi je ale badateľné, že v tomto bode nachádzajú opodstatnenie budúce príjmy a výdavky, ako aj spôsob nakladania s majetkom OZ.
Určenie funkcionárov, ktorí budú oprávnení konať v mene OZ
Priestor tu dostáva určenie iného člena okrem splnomocnenca, ktorý bude môcť vykonávať úkony v mene a na zodpovednosť OZ.
Príklad: Predseda združenia rozhoduje o všetkých zásadných otázkach združenia a jeho činnosti. Predseda združenia je štatutárnym orgánom združenia, ktorý koná a podpisuje sa v mene združenia samostatne.
Práva a povinnosti členov
Zákon presne nešpecifikuje práva a povinnosti. Existuje tu priestor pre voľnú úvahu a rozhodovanie členov OZ
Podnikanie v mene OZ
V prvom rade si treba uvedomiť, že OZ sa nezakladá za účelom dosahovania zisku. OZ napriek tomu môže uskutočňovať zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Zárobková činnosť v mene OZ by mala slúžiť na podporu a dosahovanie primárnych cieľov OZ.
Proces registrácie združenia na Ministerstve vnútra SR
V okamihu predloženia stanov a návrhu o registráciu, začne Ministerstvo vnútra (ďalej len ,,MV“) proces, ktorý nazývame konanie o registrácii združenia. V prípade, ak predložený návrh obsahuje všetky zákonodarcom predpísané náležitosti, MV oznámi splnomocnencovi deň, v ktorý začne konanie o registrácii a následne registráciu v lehote do 10 dní vykoná. MV ex offo (z úradnej povinnosti) zašle splnomocnencovi už vyhotovené stanovy, na ktorých je vyznačený dátum registrácie.
Ak príde ale k situácii, že MV nerozhodne o odmietnutí registrácie, nerozhodne však ani v 10 dňovej lehote, platí, že po uplynutí 40 dní je prvým nasledujúcim dňom združenie registrované. Splnomocnenec je oprávnený prvý deň po márnom uplynutí tejto lehoty oprávnený požiadať MV o zaslanie stanov (spolu s vyznačením dňa, v ktorom bolo OZ registrované). Vyskytnutie tejto okolnosti je veľmi ojedinelé.
V prípade, ak návrh obsahuje náležitosti, pre ktoré nie je možné OZ registrovať, MV vnútra na to upozorní do 5 dní od podania návrhu. Pokiaľ však vady odstránené nebudú, konanie sa z úradnej povinnosti zastaví.
MV vždy odmietne registrovať OZ, z ktorého cieľa vyplýva jedna z nasledujúcich možností :
- ide o združenie, ktorého ciele odporujú zákonu, Ústave, medzinárodným zmluvám,
- obsah stanov je v priamom rozpore so zákonom o združovaní občanov,
- cieľom združenia je vykonávať napr. slobodné povolania ( architekt a iné ), vyvíjať politickú činnosť, činnosť ktorej priamym úmyslom je dosahovanie zisku, činnosť ktoré má charakter náboženskej alebo obdobnej činnosti.
V prípade, ak ústredný orgán štátnej správy na danom úseku, v našom prípade MV SR rozhodne o odmietnutí registrácie OZ, urobí tak v zásade do 10 dní, od podania kompletného návrhu na registráciu. Ak majú členovia prípravného výboru OZ pocit, že MV konalo v rozpore zo zákonom, existuje v slovenskej právnej úprave možnosť podania opravného prostriedku. Príslušným orgánom na podanie opravného prostriedku v tomto prípade je Najvyšší súd Slovenskej Republiky. Tu je potrebné uviesť, že je dôležité dodržanie lehoty 60 dní od doručenia rozhodnutia o odmietnutí registrácie OZ. Ak Najvyšší súd svojou činnosťou zistí, že v čase vydania rozhodnutia o odmietnutí registrácie neexistovali dôvody odmietnutia, rozhodnutie MV zruší. Deň doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu je aj deň registrácie OZ. Ministerstvo teda na žiadosť splnomocnenca vydá stanovy aj s vyznačeným dátumom registrácie. V tomto prípade slovenský právny poriadok uplatňuje zásada druhej inštancie konania, teda nemožnosti podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu. Rozhodnutie je teda konečné.
V praxi sa čoraz častejšie stretávame s tým, že MV ako ústredný orgán, upozorňuje prípravný výbor na nedostatky (napríklad ak si zvolíte názov OZ v inom ako slovenskom jazyku), ktoré však fakticky nedostatkami ani nie sú. V takomto prípade je potrebné odporučiť občanom, aby využili zásadu, že čo nie je zákonom zakázané je dovolené. Teda MV nemôže požadovať od občana niečo resp. nemôže mať výhrady napr. k stanovám OZ, pokiaľ takáto výhrada nenachádza oporu v zákone.
Upozornenie MV však nie je rozhodnutím, voči ktorému je možné sa odvolávať (podávať opravný prostriedok). V prevažnej väčšine prípadov máme za to, že stačí osobná intervencia alebo kontaktovanie zodpovednej osoby mailovou komunikáciou alebo listom a prípadné nedorozumenia je možné odstrániť aj touto formou. Ak nastane situácia, že MV na svojich výhradách trvá, z právneho hľadiska je možné odporučiť viacero vhodných variantov:
- podať podnet na preskúmanie žiadosti prokuratúrou, ako orgánom dozoru nad zákonnosťou;
- zaslať MV, na odbor kontroly sťažnosť podľa zákona č. 152/1998;
- vyzvať MV aby písomne potvrdilo, že odmieta registráciu, takéto potvrdenie má formu rozhodnutia, teda je voči nemu možné podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej Republiky.
Zánik Občianskeho združenia
Slovenská právna úprava pozná viacero možností zániku OZ. Rozoznávame zlúčenie alebo splynutie s iným už existujúcim občianskym združením alebo rozhodnutie samotného združenia o rozpustení.
Splynutie resp. zlúčenie OZ
Hovoríme o procese, kedy existujúce OZ splynie alebo sa zlúči s iným, buď vznikajúcim alebo rovnako už existujúcim OZ. Všetky aktíva aj pasíva OZ prechádzajú zo zákona na právneho nástupcu OZ.
Dobrovoľné rozpustenie OZ
Rozpustenie občianskeho združenia vykonáva vždy orgán, ktorému takáto právomoc vyplýva zo stanov OZ. OZ sa vždy zrušuje likvidáciou. Likvidáciu je možné charakterizovať ako zákonom predpísaný proces, ktorého účelom je vysporiadať všetky záväzky združenia (patria sem všetky aktíva aj pasíva združenia). Zvyšok majetku sa rozdeľuje medzi členov združenia v pomere, aký si dohodli v stanovách spoločnosti. Ak sa združenie nachádza v procese likvidácie, zákonodarca priznáva združeniu povinnosť, aby za svojím menom v čase likvidácie uvádzala dodatok ,, v likvidácii“. Ako príklad uvediem OZ FC BRATISLAVA v likvidácii.
Likvidáciu ako proces vždy vykonáva ustanovený likvidátor. Je to fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene združenia, alebo iná osoba, ktorej bolo toto právo priznané orgánom združenia.
Začiatok likvidácie je aj momentom, kedy sa končí účtovné obdobie OZ. Likvidátor je povinný ku dňu, kedy združenie vstúpilo do procesu likvidácie zostaviť účtovnú závierku združenia. Informáciu o imaní, je povinný podať ktorémukoľvek členovi združenia. Likvidátorovi vzniká aj oznamovacia povinnosť voči MV v lehote 15 dní od začiatku likvidácie.
Likvidátor zo zákona, upovedomí všetkých známych veriteľov o začiatku likvidácie. Tento moment je signifikantný pre prihlásenie svojich pohľadávok do likvidácie. Likvidátor zároveň stanoví aj lehotu na prihlásenie, ktorá však nesmie byť kratšia ako 90 dní. Prihlásiť pohľadávku do likvidácie je možné aj po uplynutí lehoty, avšak len do rozdelenia likvidačného zostatku.
Po ukončení procesu likvidácie je likvidátor zo zákona povinný vystaviť účtovnú závierku za čas likvidácie. Účtovná závierka spolu so správou o procese likvidácie sa predkladá výboru združenia na schválenie. Podľa návrhu likvidátora sa rozdelí likvidačný zostatok a týmto momentom nastáva ukončenie likvidácie. Pri tomto akte, nesmieme opomenúť povinnosť ktorá vyplýva likvidátorovi a to podať daňové priznanie. Po ukončení likvidácie začína plynúť 90-dňová doba, počas ktorej je likvidátor zo zákona povinný doručiť MV návrh, aby vymazalo OZ z registra Občianskych združení.
Vzor dokumentov na stiahnutie
autor: Bc. Dominik Vanek
